Občas príde aj tá depresívna chvíľka...

Nechcela som tu písať nejaké pesimistické články, ale teraz je mi to vlastne jedno. Možno to zajtra nakoniec aj zmažem, uvidím, keď si to prečítam s "čistou hlavou".

Neznášam, keď niektorí ľudia niečo zrušia na poslednú chvíľu. Ako, chápem, že majú na to dôvod, ale prečo potom namotávajú a nepovedia to hneď. Potom sa človek len chystá, teší...a...a nič z toho.
Mohla som ísť  hneď niekde inde a nie čakať "na Godota". Teraz je však už aj na to pozde. A to ma najviac štve.
A teraz tu len sedím, v byte, kde mám síce všetko, čo potrebujem, ale čo z toho, keď tu trpím sociálnou izoláciou. Musím sa ísť ešte opýtať na jeden intrák, či sa niečo neuvoľnilo, lebo tu mi po čase asi šibne.

A, viem, že sú aj horšie veci, toto je vlastne úplná blbosť, a tento článok píšem vlastne jedine preto, lebo ma prepadol náhly záchvat hnevu a ja sa potrebujem  vyventilovať. Najhoršie, že sa hnevám najviac sama na seba.

A chcem ísť do Anglicka. A chcem pána Culena. A zážitky a výlety a nie len spomienkové fotky. Jasné, som rada aj za ne, ale radšej by som brala niečo skutočné...

A už by som mala ísť spať, lebo tu už dosť pekne trepem :P

8. deň s pozitívami (-:

1. Mala som len jeden seminár a jednu prednášku.
2. Síce som začínala o pol 8 (strašne veľmi sa mi chcelo vstávať...), ale skoro som skončila. Bude to tak však len každý druhý týždeň.
3. Asi budem mať rada gastronómiu. Jediná výhoda nášho odboru - cestovný ruch je, že okrem tých ekonomických a matematických predmetov tam máme aj rôzne tie odlišné odborové, teraz je to napríklad tá gastro, v letnom zase Dejiny kultúry, čo môže byť tiež zaujímavé :-)
4. Dozvedela som sa, že Leonardo da Vinci pri portrétovaní Mony Lisy vymyslel sekáčik na mäso :D A že prečo má tá žena na tom obraze taký "záhadný" úsmev :P že by to nejako súviselo s tým sekáčikom? :D
5. Ideme von! Konečne! Dúfam, že to všetko pekne vyjde a bude dobre. Musí, musí! :P