Minulú noc sa mi sníval čudný sen. Odohrávala sa to u nás doma, bola som tam ja, Pohoďák a Vtipný a všetci sme boli súčasťou nejakej hry. V ktorej si už ani nepamätám, o čo vlastne išlo. Ale každý dostával určité úlohy, ktoré musel plniť. Ja som v tom bola ešte len nováčik a tú hru som preto nebrala nejako vážne. Skôr som sa rozprávala s tými dvomi (hlavne s Vtipným, u nás v kuchyni na sedačke, opretí o radiátor :D len už neviem, o čom to bolo, len som prosto mala dobrý pocit z toho rozhovoru). Potom mi však zazvonil (tuším červený) telefón, v ktorom sa ozval "správca" tej hry a ja som musela ísť k nemu (bolo to v našej spálni :D). Viem, že som sa bála a cítila istý rešpekt, ale išla som tam. Najlepšie, že si ani nepamätám, ako vyzeral, pretože skrátka on nemal podobu, ako by to bol duch alebo nejaká mimozemská bytosť alebo čo :D. Ešte tam bolo aj prítmie. A už si nepamätám ani na ten rozhovor (čo ma teraz dosť štve), ale viem, že mi vravel niečo o tom, že tú hru proste musím brať vážnejšie, ak chcem byť naozaj jej súčasťou. Ten rozhovor bol celkom dlhý, aj keď ja som si vtedy čas neuvedomovala a keď som sa znova vrátila späť, už tam bol len Pohoďák, ktorý povedal, že Vtipný už musel odísť. Vtedy som sa akoby naštvala na „správcu“, ktorý ma podľa mňa úmyselne zdržal, aby som sa s ním už ani nemohla rozlúčiť a tiež aj na Vtipného, že nemohol počkať a vtedy som sa rozbehla vonku (ten pocit náhlenia sa cítim ešte teraz a aké to bolo vtedy pre mňa dôležité :D) a bežala som dovtedy, až kým som ho znova nedobehla. Išiel totiž pomaly, akoby čakal na to, že ho ešte môžem dobehnúť. Aspoň myslím, lebo vtedy som sa akurát začala zobúdzať a ten koniec mám teraz dosť dopletený.
Len že, už dávno som si nezapamätala žiaden sen, čo sa mi sníval a už vôbec nie
takto v podstate detajlne. Viem, že proste sú to všetko len motanice z toho všetkého, čo bolo a čo sa deje v mojej hlave, proste som zástanca toho, že sny sú len isté skomoleniny všetkého toho, čo sa deje a dialo v našom živote, ale, sakra, ja mám (alebo som aspoň mala) z toho sna riadne divný pocit... :P
na mojom blogu si sa ma pýtala či som článok písala sama alebo je to z nejakej knižky - ten príbeh je z mojej hlavy pozliepaný z viacerých udalostí v mojom živote :D som rada že sa páčil :)
OdpovedaťOdstrániť