Tieto crispy days...
Mám z nich zmiešané pocity.
Na jednej strane ten kontrast chladu po dlhých slnečných dňoch, akoby istý "útlm" energie a príprava organizmu na zimu...
Na druhej, akési zvláštne občasné nadšenie? Naladenie na ten crispy jesenný pocit, zimomriavky z tajomnej hmly a farebných listov roztrúsených po chodníku...
Chuť písať...avšak akosi stále bez inšpirácie, konkrétneho tvaru...
Občas mám pocit, akoby ma to pracovné pravidelné nastavenie dostávalo do akéhosi autopilota. Vypnuté naladenie a signál chytaný od nesprávneho zdroja.
A poobedné snahy dostať sa opäť na tú správnu vlnu, z hlavy späť k telu a emóciám. Istým spôsobom to toto obdobie dosť umocňuje.
Ale tak mi chýba tá inšpirácia!
To, čo som cítila pred 5 rokmi v istom (mojom😊) belgickom mestečku, doslova splynutie s atmosférou, ešte tá tehličková architektúra k tomu, aby to už úplne dotváralo tú celkovú skladačku.
Chýba mi to...taký pocit očakávania, aj keď ničoho konkrétneho, alebo skôr nabudenia? Vedieť vnímať moment a poriadne ho precítiť. Vedieť preniesť na papier tú emóciu. Zachytiť atmosféru.
A náhodné? stretnutia, ktoré to celé len umocňovali...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára