Úprimne, už mám akosi väčší problém s opisom svojich myšlienok na tomto mieste. Neviem, či je to len strach a a akési vlastné stráženie si súkromia, alebo skrátka už tá potreba nie je až tak častá, a tým sa stráca aj moja schopnosť vystihnúť všetko do hĺbky.
Rada by som sa ale vrátila aspoň k písaniu poviedok, hm...
Dlho som nepociťovala žiadnu inšpiráciu, ale včera ma akosi niečo "nakoplo" a normálne som čosi vyprodukovala. Aj keď sú to tiež v podstate len random riadky bez nejakej formy, ale pomáha to ventilovať emócie. (Určite pre tieto momentové písaníčka odporúčam aplikáciu Mirakee ;-)
Káva a Lazy Chill Afternoon playlist na Spotify mi tiež dnes pomáhajú dostať sa do tej prítomnej chvíle. A verte mi, že v posledných dňoch je to pre mňa dosť ťažké. Možno mi chýba nejaká fyzická aktivita, minimálne prechádzka v prírode, ktorá musela teraz na pár dní počkať, keďže sa mi podarilo vytknúť si členok. Na schodíku. V tme.
Je divné, keď vidíte, že miesto, ktoré pre vás kedysi dávno tak veľa znamenalo, sa úplne zmenilo. Akoby vlastne už ani vôbec neexistovalo a je z neho čosi iné. A to som si kedysi akosi ani nechcela priznať, stále som verila, že príde čas, kedy sa tam budem chcieť vrátiť a bude to také isté, budem tam cítiť tú atmosféru, ktorá tam bola predtým a všetko sa skrátka vráti späť. Ale, žiaľ, takto to nefunguje. A možno som to už vedela aj predtým, len som stále akosi dúfala...v niečo.
Nie som však sklamaná a vlastne necítim nejaký negatívny pocit, len je to...divné. Divné vidieť niečo zmenené a iné.
(P.S.: Chcela som tu pridať fotku skákajúceho zajaca, ktorého sa mi podarilo odfotiť ešte pár dní dozadu, ale...k tomuto článku to akosi nemá žiadnu asociáciu, tak možno inokedy :P a jo, skúšam fotiť konečne na normálnom "veľkom" foťáku :).
nedeľa 3. mája 2020
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
26.10.
Opäť to crispy obdobie s chladnými ránami a farebnými poobediami. Popretkávané sychravo-hmlistými dňami, akým je napríklad dnešok. Už dlhšie...
-
Chcem žiť s vášňou a chuťou k životu. Vychutnávať si aj všedné momenty výnimočným spôsobom. Vôňu a chuť jedla. Doobedný pomaranč. Ka...
-
Raz nepochopím ten čas. Ako ho môže človek zakaždým vnímať až tak rozdielne? Pozerám si články presne z týchto dní, týchto mesiacov - ale...
-
Mám rada tie inšpiratívne momenty, ktoré sa objavia skutočne len z času na čas, ale ten pocit pri nich je na nezaplatenie. Akoby sa všetko ...
ono to casom pride taky utlm ze clovek ani nevie do coho kopnut......a ja by som tak rada mala volny cas ...a ked ten cas pride (hlavne, ked mala zaspi) neviem čo so sebou...sedím a premarnim ten vzacny cas pre seba bud len bezcielnim surfovanim po nete alebo pranim ....nic produktivne co by ma obohatilo :-/ StandyB
OdpovedaťOdstrániťPresne poznám ten pocit, človek akosi nemá už energiu na vymyslenie niečoho kreatívneho a ten internet je dobrý požierač tohto času. Občas už skúšam sa do vecí tak trochu "prinútiť", v zmysle, že hoci sa mi nechce, ale v konečnom dôsledku, ak sa mi podarí prečítať niečo z knihy, prípadne napísať hoci len niečo krátke, nakoniec ma to nabije energiou :-) občas je to boj a samozrejme, nie vždy to ide, ale stojí to za pokus :-)
OdstrániťTéž mám mnohokrát chuť nastolit znova tu starou atmošku, kterou můj blog kdysi měl. Ale přesně tak, není to možné, protože člověk se mění. Pokud ta slova k tobě sama nepřichází, nelze si je vynutit. Piš to, co tě zrovna baví. :)
OdpovedaťOdstrániťPočkaj, až zistíš, že všetko podlieha zmene. Že ako sa budú meniť vychodené chodníčky, budeš sa meniť aj ty.a veľa z toho vôbec neovplyvníš, proste sa stane.
OdpovedaťOdstrániťNo toto... občas mávam dojem, že tých zmien je toľko, že strácam prehľad, kým vlastne naozaj som.
Odstrániť