štvrtok 30. januára 2020

Movements

Píšuc adresu odosielateľa na obálku pre naše očakávané parlamentné voľby, so spodným riadkom v znení: Belgium...
Či je hlasovanie poštou fakt spoľahlivé, to síce nikto nevie, ale nuž, treba vyskúšať...
A či má jeden hlas v obálke schopnosť niečo zmeniť?
Každopádne, je tam.

Počúvajúc Birdy a opäť si odkrojujúc z noci. Tá speváčka má skrátka v sebe čosi tak príjemne autentické.

Píšuc moju novú aktuálnu adresu bolo trošku zvláštne.
Nie v tom zlom, ale ani úplne super-skvelo slova zmysle, len prosto... zvláštne.
Akoby som sama potrebovala veci ešte vstrebať.
Pochopiť.
Nikdy si nemôžem byť istá svojimi rozhodnutiami na 100 %, ale minimálne cítim akýsi druh pokoja.
Že som tam, kde mám byť, hoci zatiaľ neviem, prečo.
A že tá zaseknutá energia opäť začína prúdiť.
Hoci zatiaľ len veľmi jemne. Ale aj to je istý posun, nie?
Hm.

2 komentáre:

  1. Faktická poznámka, slovo na papieri nemôže znieť :)

    A čo voľby? Podľa mňa si môžeme vybrať medzi zle a ešte horšie. Ako potom voliť?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ale môže aj to, ak máš dostatok fantázie ;-)
    Ja sa zastávam názoru, že keď nevolíš, nemáš ani právo potom sa sťažovať, ak by to nedopadlo podľa predstáv. A kto je menšie zlo? To je už každého slobodná voľba a názor.

    OdpovedaťOdstrániť

26.10.

Opäť to crispy obdobie s chladnými ránami a farebnými poobediami. Popretkávané sychravo-hmlistými dňami, akým je napríklad dnešok. Už dlhšie...