Keep going

Občas ma stupidita niektorých ľudí fakt zaráža. Alebo skôr rozosmieva?
Niežeby som si aj ja sama často nepripadala ako retard, tiež mám veľmi zaujímavé životné chvíľky, ale ako...nie. Nemôžem. Len sa smiať.

Konečne sa mi podarilo sadnúť si k hŕbe dotazníkov, ktoré mám za úlohu pretvoriť do digitálnej excelovskej podoby (nie, online dotazníky skrátka v tomto prípade "nemohli byť") a musím podotknúť, že je to nečakane relaxačná činnosť. Dokonca si dovolím tvrdiť, že aj náladu-zvyšujúca, lebo celkom úsmevne padne prečítať si, že študent sa cítil po prezentácii (pozn.: Erasmus študenti prezentovali svoje krajiny pre domácich) "osvietene", prípadne iný extrém, keď bol niekto až príliš úprimný a opísal to ako zbytočnosť. Moje srdce však plesá hlavne pri tých špecialistoch, ktorí spomenuli za najzaujímavejšie tie krajiny, ktoré tu nikdy ani neboli a pri tom je tom istom dotazníku ich zoznam (teda minimálne tých, ktoré mal navštíviť v rámci jeho skupiny). Keby to bolo aspoň anonymné, tak ma to až tak nezaráža, ale hold oni to majú asi hlboko...niekde :).

Čas pomaličky uteká a ja sa akosi postupne čoraz viac utvrdzujem v tom, že nechcem robiť v živote to, čo aktuálne robím, ale napriek tomu som za tie skúsenosti aj tak vďačná, lebo však všetko niekam človeka posúva.
To isté platí aj pre miesto. Snažím sa mu dávať istú šancu a tešiť sa z vecí naokolo, dávať šancu ľuďom... ale zakaždým ma to akosi len hodí späť. Akosi však isté veci už ani neberiem až tak zúfalo, ako by som ich brala pár rokov dozadu, ale namiesto toho to hádžem mierne za hlavu a snažím sa nachádzať rešpekt predovšetkým sama v sebe. Keď sa niečo v živote dookola opakuje, zrejme to musí mať nejaký dôvod...

Po dlhom čase počúvam Green Day a pijem môj obľúbený Twinings Lady Gray. 
Milujem ten čaj, len keby nebola jeho cena až tak vtipne extrémna.

PS: Celkom milo ma prekvapuje, ako sa vyvíja naša domáca situácia. Len keby to nemuselo začať tak, ako to začalo...