Changes

Sedím si v práci (v backstage-i) a čakám na čas, kým začnem prvú aktivitu. Síce je už hotel v týchto dňoch dosť prázdny, a hlavne pri bazéne je to čoraz častejšie bezľudné, ale snáď na strieľanie sa predsa len niekto nájde. Kým však začnem, mám ešte dostatok času na písanie. A že v posledných dňoch sa mi fakt písať chce. Neviem ani o čom, ale mám akosi tú potrebu :D

Takže...o čom bude tento po-dvoj-mesačný článok? (Áno, ubehlo už toľko času, a pritom mne sa zdá, akoby to bolo len prchavých pár dní...ach, ten relatívny časopriestor...).

...pauza...dávam hlasnejšie hudbu, aby ju v tomto areáli aj bolo počuť...a znova som späť...

Je toho toľko, že mám skutočne problém s vybranou pointou.

Mám sa zmieniť o tom, že oficiálnym ukončením tohto mesiaca to bude pre mňa ozaj (a že sa mi to nechce veriť) osem mesiacov strávených na Mallorce (doteraz najdlhšie obdobie, čo som žila v zahraničí)?

O Erasme, ktorý sa pritrafil náhodou...a bolo to jedno z najlepších rozhodnutí, aké som spravila, pretože...ach, všetko :-). Erasmus je na jeden dlhý samostatný článok (a pritom ich tu už aj pár bolo, ale aj tak si zaslúži viac pozornosti).

O tom, ako som sa po „dvojtýždňovej dovolenke“ doma vrátila späť na ostrov, s tým, že som nemala prácu, nevidela som nič dopredu a jediné „isté“ bolo ubytko zdieľané s tromi chalanmi a dvoma mačkami?

O tom, že po 2 týždňoch, za ktoré som si na to ubytko fakt zvykla a začalo ho mať so všetkým všudy oveľa radšej než to, kde som bývala predošlých 5 mesiacov, po dvoch týždňoch zábavy a voľnosti, avšak nenájdení práce, som sa musela chtiac-nechtiac odsťahovať - a to doslova zo dňa na deň – na opačnú stranu ostrova? Pretože...prišla príležitosť a ja som musela spraviť rozhodnutie. Buď „moje mesto“ – Palma <3, avšak s neistotou nájdenia práce, alebo prijať to, čo prišlo. A ja, hoci s ťažkým srdcom, že musím opäť opustiť všetko známe, všetko, čo som si za ten čas vybudovala a obľúbila, som si predsa len rozhodla zbaliť kufre a tú príležitosť chytiť.

A tak prišiel ďalší prelom, ak sa to tak dá nazvať, pretože - opäť – nové miesto, noví ľudia, nová práca, o ktorej som mala len hmlisté predstavy (a kedysi som ju úplne odmietala, ale ako sa vraví, človek mieni...), všetko od začiatku. Lennie, uč sa...

Ťažké časy prelínajúce sa s tými peknými.

Každý deň prekonávanie vlastnej komfortnej zóny.

Aj o tom je práca animátora pre osobu s povahou, ako som ja.

Ale! O to prekonávanie práve ide. A istým spôsobom som za túto príležitosť vďačná. A niektoré chvíle sú ozaj na nezaplatenie :-). A presne o tom to všetko asi je...

O zlomových okamihoch, najhorších, ale aj najkrajších chvíľach snáď nabudúce :-).

Pekný deň všetkým!

Užívajte si (posledné?) teplé dni (okej, dúfam, že ešte nejaké prídu aj po mojom príchode :P) a neberte si prosím zo mňa príklad ohľadom písania, ja sa na vaše články už tiež teším, tak nech mám potom čo čítať! (ešte 18 dní :-) ).

Lennie


Na záver Arya - jedna z mojich ex-spolubývajúcich ;-)