Without compass

Znova prokrastinujem a všetko odkladám.
A cítim sa stratene a bojím sa, lebo neviem, čo mám čakať, ako sa v istých veciach rozhodnúť, lebo...
všetko je také neurčité.
Pocity prázdnoty sa s chladom a dažďom vracajú, aj keď sa snažím za každých okolností nájsť niečo hrejivé a svetlé.
A tak som si kúpila vonnú sviečku.
A chcem si ich zbierku rozšíriť.
Lebo ten plamienok tú tmu aspoň na chvíľu odoženie.
Čoho sa vlastne bojím a čo mi chýba?
Inšpirácia klesá a v horných častiach sa udržuje už len v istých krátkych momentoch...
Chcem späť svoje nadšenie.
A vedieť, čo vlastne chcem...