August (Part Two)

Vopred upozorňujem, august bol najdepresívnejší mesiac ever :D Ale tak, ak si to niekto predsa len chcete čítať, prajem príjemnú zábavu, ja som jej totiž mala až-až...

10.8. 10:00
Zase som sa "poriadne" vyspala. Asi až 2 - 3 hodiny! Mám oči ako veverička, ale za to energie toľko, že až nechápem! Normálne som do práce prišla za menej ako 30 minút! Čiže mám lepšiu kondičku, keď spím 3 hodiny, ako keď spím 7 hodín? Vtipné :D.
Ale včera bolo fajn. Teda super! Všetko vyšlo, ako malo. Teda myslím to tak, že sa nič zlé nestalo, všetci sme sa zabavili, najedli, nasmiali a tak :-). Spoznala som ďalších super ľudí, pokecali sme a hrali sme hru Truth or Dare, kedy sa roztočí tá fľaška a na koho to ukáže, ten musí niečo spraviť (poprípade povedať pravdu, čo si vyberie). Bozkávačky, vyzliekačky, myslím, že tak ako vtedy som sa už dávno nenasmiala. A super, mám na ruke ďalšiu modrinu :P. Ale už som si zvykla. A štípancov na nohách, že to ani nepočítam. Sedeli sme totiž celý čas vonku na zemi.
Potrebujem dobrú hudbu. Lebo ak bude nesprávna, rýchlo sa dostanem do depky a to nechcem. Čiže...musím si namixovať niečo správne a energické. Ale zaujímavé tie naše "vzťahy" v apartmáne. Každý niekoho chce, ale ten ďalší sa o to buď nestará, alebo chce niekoho iného. Kokso, je mi z toho vtipne. Ale mám aktuálne zase menší hangover, čiže mi je z toho aj vtipne a chce sa mi smiať, ale aj plakať zároveň. Dobrá hudba, súrne! Akurát mi hrá Baba O´Riley od The Who. Som rada, že to Pohoďák minule pustil a ja som ju spoznala, lebo je fakt dobrá.
13:20
Super, začínam blonďavieť. Od spodku vlasov. A mám nohy od hliny a trávy a ktovie ešte čoho. Ale tak v pohode. Bol tu inak náš supervízor R. a povedal mi, že sa mám pokúsiť nezaspať, zlatý :D Ok, budem sa teda snažiť. Doteraz som čistila tiles - manuálna práca mi spravila dobre. A je to aj dobré na nerozmýšľanie. Asi idem vybrushovať bazén...

11.8. 8:20
Prečo jeden deň musí byť všetko perfektné, všetko ide, ako má, je zábava a mám dobrú náladu a zrazu príde druhý deň a všetko je to totálne v prdeli? Nejdem s ostatnými večer vonku, lebo odchádzajú už o 9. a ja len do 9. robím a kým sa dostanem na apartmán, je po pol 10. A navyše Vtipný. Nechápem, čo si stále navrávam. Jemu išlo už dlhšie o niekoho iného. Včera mi to konečne docvaklo. Proste...všetko je totálne na hovno.
10:25
Chcem čokoládu. Zase jeden z tých blbých dní. A ešte ma aj poštípal ďalší hmyz a teraz ma to všetko šteklí. Som blbá a môj život je komédia. A nemám právo mať niekoho radšej, ako je norma, lebo je to vždy len z mojej strany a vždy to nakoniec skončí len depkou a sebaľutovaním. Kde sú tie dni, keď som sa zo všetkého tešila a užívala si a hlavne nemyslela? A zdravila ľudí úsmevom. Nepáči sa mi táto zamračená Lennie bez nálady. A pri tom keď ešte viem, že mi to tak či tak nič nedáva, len uberá energiu. Len neviem, ako sa znova vrátiť do môjho optimizmu. Naozaj chcem byť veselá. Chcem sa z niečoho tešiť. Ako to však nájsť? Najskôr sa musím sama nejako vnútorne ukľudniť. Zmieriť sa so všetkým. Ok, niektoré veci prosto nejdú, ako by som chcela, ale nie je dôvod sa kvôli tomu ničiť. Možno stačí úsmev. A brať to, čo mám a tešiť sa z toho...

13.8. 12:31
Včera sme boli na Six Flags. Bolo riadne super, horské dráhy a adrenalíín...najviac sa mi páčil Batman, kde sa išlo hore nohami, poležiačky a dozadu :D A úplne som mala pocit, akoby som lietala! Boli sme chvíľu aj v aquaparku, ale tam sme stihli len jeden tobogán (taký ten, kde sme stáli a ono sa to zrazu pod nami otvorila taká diera a my sme do nej spadli a šli dolee :P) a potom už zatvátali, tak škoda. Veľa času sme strávili na tých "suchozemských" dráhach. Ale nevadí, bol to super deň a bolo s nami aj veľa ľudí. Aj keď...ja som bola občas akoby totálne "out of the reality". R. sa ma stále pýtal, čo mi je a jeho spolubývajúci si zo mňa zase celý deň robil srandu a chcel zo mňa niečo dostať, no ja akoby som bola nejaká zaseknutá či čo. Bolo to dosť...blbé.
Len mi bolo ľúto, že nebol Vtipný. Lebo viem, že by sa mu to páčilo. Ale istým spôsobom si za to môže aj sám. Nemal predtým rozmýšľať o ukončení, lebo si to takto len posral aj v práci s hodinami, aj u supervízora a proste o týždeň odchádza a v podstate toho veľa nezažil. Musí to byť dosť na hovno pocit. A ja mám zase depky z toho, že proste odíde a už ho neuvidím. V nedeľu mi v práci zase šiblo, smoklila som ako infantilný idiot a zase som im minula asi polku zásobníka vreckoviek z wecka. Viem, že je to nezmyselné, sama si prídem ako decko a viem, že by som proste mala premýšľať nad inými vecami, alebo sa ešte tešiť z tých dní, kým je tu, ale mám pocit, že to nedokážem. Každý deň na mňa príde tá blbá melancholická chvíľa a mám chuť sa len niekam zahrabať a depkárčiť. Musí to prestať!
22:10
Možno to tak má byť. S tými "love things". Možno každý jeden človek má byť pre mňa istou lekciou, ktorá ma niekam posunie. Len ja nie a nie sa poučiť. Stále som len zastrčená niekde medzi mojimi myšlienkami, namiesto toho, aby som sa naozaj aj o niečo pokúsila a niečo spravila. Konverzácia, konverzácia, to je základ...

14.8. 0:25
Nechce sa mi spať, tak som ešte v obývačke za pc (zvalená na zemi pri otvorených dverách, lebo tu chytáme najlepší signál na wifi :D, kradneme to totiž od suseda :P). Je tu ticho, len Playboy spí na matraci vedľa. Pred chvíľou boli Vtipný s Veselým vonku fajčiť a potom robil ešte niečo na pc. Ja som čítala poviedku z netu, ale samozrejme som sa nedokázala sústrediť na dej a každú vetu som si musela prečítať aspoň trikrát. Keď odchádzal do izby (vlastne, aj keď tu prichádzal), začal ma štekliť. A navyše, bol zase zabalený len v tej jeho posteľnej plachte, čiže som si robila srandu, že vyzerá ako faraón :P. A ja ako som ležala ma zemi pri mojom laptope, sadol mi v tej posteľnej plachte na chrbát a šteklil ma a ja som sa celý čas len mykala, ale nemohla som sa riadne pohnúť, lebo však na mne sedel. A ešte som si aj rypla hlavu o dvere (ktoré boli otvorené kvôli tomu signálu...inak by to muselo vyzerať riadne vtipne, keby šiel nejaký sused akurát vtedy cez chodbu :P) a jeho reakcia na to bola len" "You see?" a smial sa. Ako díki. A Veselý celý čas vypínal a zapínal svetlo. Inak som sa čudovala, že sme nezobudili Playboya, lebo fakt tie záchvaty smiechu sa museli ozývať na celý apartmán.

15.8. 00:00
Tak asi nič. Zbytočné na niečo čakať.Už nikdy nebudem na niečo čakať. Pokazil sa mi bicykel, tak som ho musela celú cestu z práce na apartmán tlačiť. Trvalo to takmer 2 hodiny. A teraz máme ďalšiu párty, znova je tu veľa ľudí a je to aj fajn, ale je to aj úplne na hovno. Asi som žiarlivá.

Najhorší večer. Horší už ani nemohol byť. Od začiatku? Najskôr to vyzeralo byť celkom fajn. Postupne prichádzali ľudia, bavili sa, ja som sa tiež mala zo začiatku ok a nechcela som piť, lebo som nechcela, aby to zase nedopadlo nejako, ako by nemalo. Ale ako som sedela v obývačke na matraci, prišiel Vtipný a chcel, aby som mala dobrú náladu (myslím, že toto mala byť pre neho niečo ako rozlúčková párty), tak sa po mne začal váľať s pohárikom v ruke a chcel, aby som sa z toho napila. A ja som najskôr odmietala, ale potom som si povedala, dobre, možno to bude nakoniec dobrý nápad a aspoň nebudem mať depku. Houby. Povedal mi, " I like you. And I will miss you.". Samozrejme to myslel čisto kamarátsky. A začal spomínať na naše zážitky a na "bicykel" a proste všetko a ja som mala chuť znova sa pustiť revať, ale len som sa smiala, lebo však nechcem mu pokaziť večer. Čiže revať som začala, až keď sa odišiel vonku baviť a hlavne, keď potom niekde na chvíľu zmizol s Blondínkou. A potom som sa rozhodla viac sa opiť (a že prečo som teraz na každej jednej fotke z celej tejto párty s pivom v ruke :P). Čo mi síce trochu aj pomohlo, ale nálady sa mi stále striedali. Bolo tu však strašne veľa ľudí a všetci, čo videli, že nie som ok, chceli mi zlepšiť náladu, spievali mi a jedna baba vtedy zapla "Icona Pop - I love it" a mne sa to zapáčilo, tak to potom púšťala stále dookola :D. Alkohol konečne začal viac účinkovať, ja som konečne začala mať dobrú náladu a vtedy sme si posadali do kuchynky na zem, vzali fľašu a znova sa hrali Truth or Dare :D. Teraz však v oveľa väčšom počte, čo bolo ešte zaujímavejšie. A po čase sa k nám pridal aj Vtipný. S ktorým som sa začala "hádať", pretože B. sa odmietala bozkávať s Pohoďákom a ja ako správna kamoška som zastávala jej práva a Vtipný zase naopak zastával pravidlá hry. Ale asi som to nemala robiť, pretože hneď potom ukázala fľaška na mňa a baba, ktorá mi mala zadať úlohu, bez mihnutia oka ukázala na neho, so slovami: "Kiss him!". Ok, vravím, že môj život je čisto veľká komédia. Ale bola som opitá a bolo mi to vtedy všetko jedno.
A znova prešiel istý čas, všetci sa bavili a ja s nimi, ale potom začala znova tá blbá nálada. Pamätám si, že som prechádzala cez chodbu a akurát išiel oproti Vtipný a všimol si, že nie som ok, tak ma objal a znova mi povedal "I like you" a ja som mu to povedala tiež, ale potom ešte samozrejme dodal "...as a friend," a ja som to už proste nemohla ďalej v sebe udržať, takže som len neho pozrela a vyhŕkla zo seba " I like you...but more than a friend." Áno a pekne do očí, však Lennie tak strašne rada šokuje ľudí...Debilná, debilná. A potom som začala nadávať na moje "fu*king feelings" a vtedy ma schytil a zatlačil dozadu do izby za nami. Tam sme sa pekne usadili na zem a začal rozhovor, z ktorého si teraz pamätám len útržky, ale bolo to zlé a niekoľkokrát sme sa objímali a ja som mu revala na pleci a bolo to fakt celé zle...

- That´s impossible! I am from Ukraine...
- Yes, I know. (No, no, no!....debilná, vieš veľmi dobre, že to by nemusel byť až taký problém...!)
****
- And...do you like that blond girl?...I don´t know her name...
...ticho...pozeral len do zeme.
- And she is from Ukraine.
- Yes.
- I wish you good luck.
...vtedy som ho objala a snažila sa usmiať a on sa nezmohol už na nič len na: "Leni...", aj to s nejakým zlomeným hlasom...no, že ja dokážem zlomiť chalana...
***
oo a moja obľúbená časť:
On: Maybe it is good, that I leave.
Ja:  Maybe...
...a znova ticho...
...Blbá, krava sprostá. Nie je ti to jedno! Nie je to dobré! Prečo s ním vo všetkom súhlasíš? Si fakt až tak veľmi na hlavu padnutá??
Ach, úplne zle. Celá táto noc.

A potom odišiel a ja som zase revala, všade kde som prišla, dokonca som ešte aj zaspala s uterákom na ksichte, lebo som niekde stratila papierové obrúsky (vtedy u nás spali asi všetci, čo tu boli a len v našej malej izbe sme sa tlačili asi desiati :P).