Weird

Divný deň. Veľmi divný.
Za jedno, že som sa musela rozlúčiť so zvyškom mojich poľských kamarátok a napriek tomu, že mám vo štvrtok ešte skúšku, som odišla domov aj ja, lebo by ma tá prázdnota na intráku len deprimovala. Vrátim sa tam až na začiatku semestra, kedy tam bude A. (ktorá išla na týždeň domov, ale inak tu ostáva na druhý semester) a možno už aj pár nových ľudí, uvidíme :-)
A že som nemohla plakať, lebo pokiaľ nemám v sebe alkohol, tak mi je proste pred ľuďmi trápne prejavovať moje plačlivé emócie. Namiesto toho som im pomáhala s batožinou a neskôr vo výťahu som im zadrela, že ich z tade nepustím a zablokovala som im dvere, na čo všetci dostali pomedzi slzy záchvat smiechu :P
Za ďalšie, že mám akýsi absťák za bubeníkom (:D) Nuž čo, v decembri som ho vídavala takmer každý týždeň, či už na ich koncertoch, alebo len tak náhodou pri nákupoch v Tescu. A teraz nič. Ale tak ja viem, že je to len tou mojou dnešnou sentimenálnou chvíľkou. Proste sa vo mne mieša až priveľa pocitov a premýšľam už doslova nad všetkým (len nie nad tým, nad čím treba, samozrejme).
Inak, tento týždeň robila A. kamoškám takú foto-session. A ja ako správny fotomaniak som pri tom samozrejme nemohla chýbať. Bolo to vlastne prvýkrát, keď som bola pri niečom takom...síce amatérskom, ale predsa len väčšom. A páčilo sa mi, že sa pýtala aj na moje názory a tým pádom, hoci fotila ona (má inak super zrkadlovku), aj tak sme dosť spolupracovali. Milujem fotografovanie. A znova som sa naučila niečo viac :-)
A tie snímky vyzerajú naozaj perfektne. Myslím, že keby bola A chlap, tak ho úplne žeriem. Pretože ja žeriem všetkých umelcov. Či by som sa stretla s nejakým maliarom, hudobníkom, spisovateľom, fotografom alebo ktoviekým možným aj nemožným, ale mal by v sebe niečo takéto kreatívne a (šialene) umelecké, hneď by som z neho bola proste mimo O:-)
Kedysi šiel na estévéčke taký seriál, že Desperate romantics, o nekonvenčných umelcoch, ktorí si chceli presadiť svoj vlastný štýl. No proste aj ten som žrala (a neviem, prečo dnes používam tak často práve toto slovo, ale to je jedno :D).
Uf a nakoniec, že mala by som sa učiť štatistiku, ale nielen, že sa mi nechce, ale je mi to už aj všetko akosi jedno. A radšej čítam knihu. A píšem tento vysokozmyselný článok.