utorok 27. novembra 2012

Hra očí

Ešte že sú ľudia, ktorí ma upozornia na to, že zase priveľa rozmýšľam. :P Niežeby som to nevedela aj ja sama, ale predsa len, keď vás na to upozornia iní, aj vás trochu viac ťukne a vy sa s tým snažíte potom aj niečo urobiť.
Včera som náhodou vošla do jedného kníhkupectva. Najskôr som to nemala nejako v pláne, ale nakoniec som sa rozhodla, že si popozerám nejaké novinky, čo sa týka kníh. A ako som tak prechádzala popri všetkých tých regáloch, pristavila som sa aj pri motivačnej literatúre. Vtedy mi do oka padla jedna kniha, už neviem presný názov, ale bolo to o očnom kontakte. Dosť ma zaujala, čiže som si ju zobrala a rozhodla sa ju trošku preštudovať.
Keďže ja sama mám trošku problém, čo sa týka udržania toho očného kontaktu s ľuďmi (niežeby som zase pozerala do zeme alebo tak :D do tváre nemám problém sa pozrieť, ale priamo do očí a ešte na dlhšiu dobu, s tým je to už ťažšie :P), tak som sa pristavila hlavne pri časti, ktorá sa týkala cvičení. A jedným z nich bolo (aj keď mi to najskôr prišlo trošku vtipné) niečo v tom štýle, že keď idete po ulici, skúsiť sa pozerať okoloidúcim ľuďom do očí. Zase nie, že na nich máte doslova čumieť, ale proste vydržať aspoň tú sekundu-dve, aby ste rozoznali aspoň ich farbu.
Tak som si povedala, že to skúsim. A dnes, keď som sa konečne rozhodla "nerozmýšľať", som sa teda aj na to dala. Vybrala som sa tými najfrekventovanješími ulicami, aby som stretla čo najviac ľudí a aj keď mi to prišlo zo začiatku fakt vtipné a bláznivé, ale aspoň za taký pokus to stálo. :-)
Je inak zaujímavé, koľko vecí si za taký čas stihnete všimnúť. Rôzne výrazy tvárí, smútok, radosť, jedni ľudia sú uponáhľaní, iní si naopak vykračujú pomaly a spokojne, dokonca sa na vás usmejú. Niektorí vyzerajú zase akoby úplne mimo reality, pozerajú do zeme a vás si ani nevšimnú. Pri tom poslednom "druhe" som si vlastne uvedomila, že aj ja vlastne tak častokrát môžem vyzerať. A to mi prišlo vlastne dosť vtipné. Veď okolo môže byť toľko zaujímavých vecí, ľudí a ja sa stále zaoberám len svojimi nezmyselnými myšlienkami (kebyže som aspoň niečo zmysluplné vyhútala, ale ja LEN rozmýšľam a rozmýšľam a úplne bez výsledku :D). Takže odteraz sa budem snažiť sledovať to okolie trošku viac a samozrejme hlavne sa snažiť cvičiť v tom očnom kontakte. Je to náhodou dosť zábavné (-:

2 komentáre:

  1. Sledovať ľudí je skvelé. :) Výrazy tváre, gestá a všetky tieto veci...
    Tak dlhý očný kontakt nie je dobrý, iba s blízkymi priateľmi a to hádam vydržíš im kukať do očí :) Ale kľudne takto cvič, je to zaujímavé. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jj, je to riadne zaujímavé a aj srandovné občas :D
      A tak dlho čumieť zase nemyslím, to by bolo naozaj divné :D A ako, ja keď sa aj s niekým známym rozprávam, ja na neho pozerám, ale vždy len na tvár, nie konkrétne priamo do očí a ak hej, tak len na také chvíle :D neviem, mne to príde vždy vtipné, keď je to na dlhšie :D

      Odstrániť

26.10.

Opäť to crispy obdobie s chladnými ránami a farebnými poobediami. Popretkávané sychravo-hmlistými dňami, akým je napríklad dnešok. Už dlhšie...