nedeľa 28. apríla 2013

Mixed...

Je to zvláštne, keď si konečne sadnem za NB, že idem napísať nejaký článok, ale ako otvorím to, že Nový príspevok, zrazu len čumím a...nič.
Aj by som opísala tie posledné dni, ale popravde, nechce sa mi a tiež ma trošku súri čas :D
Čiže len tak v skratke o mojom aktuálnom stave. Ktorý je dosť divný.
Neviem, či je to pms, alebo stresom, alebo zlou stravou, alebo slnkom, na ktorom som včera strávila trošku dlhšiu dobu (alebo najskôr všetkým dokopy), ale dnes mi je celý deň nejako čudne. Ešte aj v noci akoby som mala zvýšenú teplotu a dnes sa len ponevieram ako nejaký duch, neviem, čo robiť, či jesť, či držať hladovku a popritom ešte tie divné návaly tepla...
A najlepšie na tom všetkom je, že mám zajtra skúšku, teda dokonca dve, z ktorých som sa na tú prvú fakt aj snažila učiť (ale niečo som si nechala aj na dnes, no a keďže dnes sa cítim ako mátoha, nič z toho) a tú druhú, to je nemina a to sa dúfam stihnem ešte naučiť v priebehu zajtrajšieho dňa, keďže ju budem mať až poobede.
Tento celý týždeň bude proste pre mňa krutý.
A k tomu tá divná viróza či čo to vlastne je.
Ale napriek tomu všetkému mám predsa len pre jednu vec úsmev na perách a teším sa (aj keď to v tomto čase pri mne vyznie fakt že komicky). 
V stredu má hrať v našom úpécéčku TÁ kapelka, a síce neviem akým zázrakom, ale je mi to v tomto momente akosi úplne jedno, pretože hneď, ako som tú informáciu začula (a čo dúfam, že to moje uši začuli dobre :P), nastala vo mne najskôr šoková mraziaca reakcia a vzápätí sa moje telo dostalo do akéhosi endorfínového stavu (sama neviem prečo, pretože fakt nie sú nejakí výnimoční, ale proste vždy, jednoducho vždy, keď viem, že ich budem počuť, vidieť, je pre mňa všetko krajšie...skrátka pre mňa zrejme predsa len sú výnimoční! :-)).
A najlepšie na tom všetko je, že sa ten endorfínový stav teraz mieša s tým stresovým stavom kvôli zajtrajšku a ešte mi je aj zle a ja som zo všetkého zmätená, lebo neviem, akú mám v skutočnosti náladu a ako mi je, ale je mi z toho všetkého vtipne a smejem sa ani neviem na čom :D.
Tak.
No ak sa z tohto niekto vysomári, je dobrý, lebo to akosi ani sama neviem... :P

utorok 23. apríla 2013

Udalosti posledných dní (-:

Mám pocit, že moja lenivosť prekvitá až do takých rozmedzí, že sa mi už nechce písať ani na blog. Vlastne, keby tá lenivosť fakt kvitla, tak je zo mňa asi orgován.

Whatever.
Najbližšie dni. Boli...zaujímavé :P
Vlastne, ani neviem, o čom všetkom sa mám zmieňovať.

Minulý štvrtok sme boli namiesto jedného seminára v takom podniku a bolo to pre mňa dosť inšpirujúce a zaujímavé, nielen pre to, že nám tam dali ochutnávať kávu z rôznych strojov, ale aj celkovo, ako rozprávali, prečo vlastne podnikať začali a podobne. Musí to byť riadne fajn pocit, pozrieť sa dozadu a vidieť, čo všetko ste vybudovali vlastnými silami a ako to všetko úspešne funguje aj naďalej :-)
V takýchto prípadoch to naozaj (aspoň na chvíľu :P) namotivuje aj mňa a som vtedy aj rada, že študujem, to  čo študujem.

Piatok preskočím. Nebol podstatný, alebo si aspoň na nič zaujímavé nespomeniem.
Sobota.
O.m.g.
Fakt neviem prísť na lepšie slovo a musím použiť toto prosté...o.m.g.
Začala tak normálne... Dokonca som sa tuším aj niečo snažila učiť!
A potom prišiel večer.
Nechcelo sa mi už len tak sedieť, teda som sa išla prejsť. To ma však po krátkom čase tiež prešlo, pretože sa mi nechcelo prechádzať samej. Čiže som sa vrátila a po ceste (pešo, na naše 8. poschodie - tento víkend som ostala na intráku btw) som sa ešte zastavila pri kamoškách z Poľska.
A tam to začalo.
Spontánny nápad. Prečo neísť niekam...niekam? :D
Tak som šla. S tým, že sa tam nakoniec nahrnulo ešte asi tucet ďalších erazmákov (ak nie aj viac, museli sme volať 4 či 5 taxíkov :P).

Nebudem tu všetko rozpisovať. Bolo super. Erazmácka párty proste má niečo do seba :D
Len...ten môj zblúdený mozog! Keď má v sebe alkohol. On proste nepracuje normálne. On si proste musí vždy vymyslieť čosi šialené. A sobota samozrejme nebola výnimkou.
Dobre, vždy všetko vrámci srandy, ale aj tak :P
Mám na kolene peknú odreninu.
Aj keď podľa slov báb je veľmi zaujímavé, že je len jedna :D
A myslím, že keby nie slovenian-boya, tak by ich bolo fakt ešte viac. A. (ktorá na tej párty síce nebola, ale akosi na 2. deň tohto slovenian-boya stretla) ho prehlásila za môjho Hero. Teda potom, ako prišla reč na mňa a jeho slová boli: Tancujem si, tancujem a zrazu sa obzriem a zhora na mňa padá nejaká baba.
Nuž tak. Len keby som naňho spadla len raz. Ale ja nie, ja si potom pre istotu ešte začnem skákať.
Ach tá moja blbá hlava.

A na druhý deň ani myslieť ani hnúť. A opakovať si slová- už nikdy nebudem miešať viac druhov alkoholu...

OK. Ono, v ten deň/večer/noc bolo viac zážitkov :D A bola sranda a to je podstatné. Príde mi síce divné, keď teraz stretnem slovenian-boya, keďže neviem, či sa smiať, či niečo povedať, ale tak nevadí :D
A v konečnom dôsledku som už fakt aj potrebovala isté...odreagovanie a nemyslenie, čiže som rada, že všetko bolo, ako bolo (-:

A už asi končím. Spomeniem však ešte včerajšok, keďže bol tiež pekný, lebo som sa išla večer prejsť a náhodou som v meste stretla aj A. a išli sme spolu do Jazz clubu :-) A hoci jazz nie je nejaký môj naj štýl, bolo to fajn a dokonca aj vtipné, pretože sledovať tých hudobníkov, ako vrámci improvizácie medzi sebou komunikujú tvárou, gestami, hudbou...je proste úžasné! :-)



Nostalgia za starými poviedkami a znovuobjavenie existencie seriálov

Mám nejaké vákuové obdobie, vo všetkých oblastiach. Doslova.  Možno aj preto som sa po dlhom čase dala na pozeranie seriálu. Dokonca dvoch. ...