Mieša sa vo mne niekoľko pocitov. Na jednej strane ma to občas niekam priveľmi unáša, a tak potrebujem väčšie množstvo energie na ukotvenie v prítomnosti, na druhej strane som za to istým spôsobom aj vďačná, lebo som bola veľmi dlho v období, keď som cítila len akúsi pasivitu a nič farbisté.
Môže za to pravdepodobne aj toto jesenné obdobie, predsa len je to časť roka, ktorá vo mne vyvoláva najvýraznejšie pocity. Farbami, ktoré sa každým dňom menia, striedaním teplých dní babieho leta a nabíjaním energie, s tými sychravými, pomalejšími, kedy sa človek chce zabaliť do deky a len tak vnímať...byť...nech to znamená akýkoľvek pocit, či (ne)aktivitu.
Aktuálne som prišla na pár dní domov a mám voľnejší program ako obyčajne, takže prišiel čas aj na takéto filozofovanie😊.
Tak nejako v poslednom období výraznejšie vnímam akúsi vnútornú roztržku medzi tým len byť a nechať, nech sa veci sami vyvíjajú a snahou o nejakú aktivitu, niečo priniesť, ukázať... neviem prečo, ale cítim v tom druhom akúsi sebeckosť... ešte nemám tieto pocity veľmi uchopené a neviem, či to vyplýva z nejakých negatívnych zážitkov z minulosti, alebo je spôsob robenia niektorých veci naozaj nesprávny...
Som ale vďačná za tie momenty a dni, keď cítim, že som v súlade sama so sebou a veci už neposúvam na nedohľadno. Aj keď viem, že je to len cesta a bude sa ešte obmieňať a celkovo moje predstavy nemajú nejakú celistvú štruktúru. Beriem to skrátka tak, že sa opäť trochu objavujem, aj to pozitívne, aj negatívne, ale hlavne moje a nezávislé od názorov okolia. Aj keď na tomto treba tiež ešte pracovať, dlho som bola "zavretá" v istej škatuľke a aj keď som sa istým spôsobom snažila nejako "vykuknúť", akosi neustále zisťujem, že tých škatúľ je skrátka na sebe akosi viac😃. A stále je to len proces...
Okej, nateraz už asi stačí filozofovania, idem si asi okuknúť novú knihu, konečne som si po dlhom čase kúpila Dunu, takže som na ňu celkom zvedavá😊. Majte sa krásne (ak tu ešte niekto zblúdilý prišiel :).
